Nastrihané papieriky. Skúste nájsť také, ktoré dobre pijú vodu ale úplne sa nerozmočia.

Nakrájaná červená kapusta. Stačí štvrť malej hlávky, my sme dali polovicu a bolo toho dosť veľa. Ostatnú treba zjesť je zdravá.

Dajte ju do vody a varte. Najlepšie až kým nie je uvarená. Pozor!!! Toto by deti mali robiť spolu s rodičmi,  je tu nebezpečenstvo poranenia.

Šťava z uvarenej kapusty.

Vhoďte do nej nastrihané papieriky.

Nechajte ich tam čo najdlhšie. Farbivo sa musí poriadne nasiaknuť.

Toto je výsledok, takto by mohli vyzerať aj vaše lakmusové papieriky.

Po namočení lakmusového papierika do čistej vody takmer vôbec nezmení farbu.

Ak nakvapkáte na lakmusový papierik šťavu z citróna tak zmení farbu do červena. Červená farba signalizuje kyslé prostredie.

Keď spravíte roztok zo sódy bikarbóny papierik sa zafarbí do modra až zelena. Tieto farby signalizujú zásadité prostredie.

Mydlo je tiež zásadité. Mydlový roztok zafarbí papierik na modro.

Takéto farby môžete vidieť aj vy. Vyskúšajte si to a pošlite nám výsledky.

Na experiment potrebujete soľ, čistú vodu, elektrické vodiče, uhlíkovú elektródu (tuhu z ceruzky), zinkovú elektródu (pozinkovaný klinec), LED diódu, dve nádoby.

Do každej nádoby nalejte čistú vodu a rozpustite v nich soľ. Soľ primiešavajte do nádoby po lyžičke a rozpustite tam toľko soli, koľko je to len je možné.

Elektrické vodiče pripevnite na elektródy tak ako to vidíte na obrázku.

Celé zapojenie vložte do nádob s pripraveným slaným roztokom. Pozor v roztoku môžu byť len elektródy nie vodiče.

LED dióda sa na malý moment rozsvieti prechádza ňou elektrický prúd. Ak dióda nesvieti skúste ju zapojiť opačnou polaritou.

LED dióda potrebuje na to aby svietila napätie zhruba 1,6V, čo pri takomto zapojení dosiahnete len tak tak. Takže to skúste v šere aby ste si boli istý či dióda svieti alebo nie, lebo bude svietiť len slabo a chvíľu.

Do roztoku môžete pridať šťavu z citróna, účinnosť by sa mala zvýšiť. Ak Vám to stále nesvieti pridajte do zapojenia ešte jednu nádobu a ďalšie elektródy.

Vlastnosti zapojenia tranzistora so spoločným emitorom:

• vstupný odpor stredný 500Ω až 2kΩ
• výstupný odpor stredný 10kΩ až 100kΩ
• prúdové zosilnenie 20 až 800 krát

Príklady:

1. vhodné

• ak chceme zosilniť vstupný signál
• ak môžeme zo vstupného signálu odoberať "veľký" prúd
• ak máme na výstupe veľký odpor/impedanciu

2. nevhodné

• ak vstupné zariadenie nemôže dodávať "veľký" prúd 
• ak má výstupné zariadenie malý odpor/impedanciu (reproduktor 8Ω)

Preštudujte si video.

V zapojení je NPN tranzistor BC547B napájaný jednou 1,5V batériou. Na vstupe je odpor 470Ω, ktorý prepúšťa na bázu prúd 1,5mA.

Bázový prúd umožňuje prechod prúdu kolektorom a emitorom, ktorý je rádovo vyšší a platí I_B = I_C + I_E.

Zosilnenie tranzistora je v tomto prípade 897μA/3,19μA = 281,19krát

Dôležité:

Toto zapojenie je dôležitý základ pre elektrotechnické obvody.

Odporúčame odskúšať viac odporov zapojených v báze tranzistora a viac odporov zapojených v kolektore tranzistora a zaznačiť výstup na milimetrový papier.

Taktiež odporúčame pripojiť 2 x batériu 1,5V a porovnať namerané hodnoty.

V predchádzajúcich experimentoch sme používali ako zdroj elektrickej energie jednu alebo dve batérie. Oboznamovali sme sa s elektronickými súčiastkami žiarovka 1,2V , žiarovka 2,5V, dióda, rôzne kovové vodiče, a izolanty drievko a umelá hmota. V zapojení s diódou sme používali elektronickú súčiastku odpor(rezistor). Vieme už, že niektoré materiály sú vodiče (hlavne kovy) a niektoré materiály sú izolanty (drevo, umelá hmota, porcelán, sklo, guma, papier, vzduch, ...).

Odpor sa meria zariadením ktoré sa volá ohm-meter a meria sa v ohm-och. Značka elektrického odporu je nasledovná Ω. Aj vodiče kladú elektrickému prúdu určitý odpor, niektoré väčší iné menší.

Taktiež aj elektronické súčiastky kladú elektrickému prúdu odpor. Napríklad malá rozsvietená 1,2V žiarovka kladie odpor niekde medzi (1Ω až 10Ω) v našom prípade 6Ω. Batéria má vnútorný odpor (0,01Ω až 5Ω) v našom prípade 0,2Ω. Napätie batérie v zapojení naprázdno je 1,249V. Podľa ohmovho zákona preteká obvodom dole elektrický prúd 1,249V / (6Ω + 0,2Ω) = 0,201A

Tento prúd stačí na to, aby sa rozžeravilo vlákno žiarovky a žiarovka svietila. Určite ste si všimli, že vnútorný odpor batérie je oproti odporu žiarovky zanedbateľný takže sa vo väčšine výpočtov zanedbáva.

Taktiež sme uviedli, odpor rozsvietenej žiarovky. Áno odpor žiarovky sa mení v závislosti od toho ako silno svieti. Je to spôsobené tým, že odpor kovových vodičov sa zvyšuje so stúpajúcou teplotou. Žiarovka svieti kvôli tomu, že sa v jej vnútri rozžeraví wolfrámové vlákno na pomerne vysokú teplotu a preto sa aj výrazne zvýši jej odpor keď svieti. V našom zapojení má zhasnutá žiarovka odpor zhruba 1Ω a svietiaca zhruba 6Ω.

V tomto zapojení sme do obvodu pripojili namiesto žiarovky s pracovným napätím 1,2V žiarovku s pracovným napätím 2,5V. Táto žiarovka má dlhšie a hrubšie vlákno, takže vie uniesť vyššie napätie. Pozri ďalší obvod.

Keď je žiarovka pripojená do obvodu s dvomi batériami svieti výrazne silnejšie ako s jednou batériou. Batérie musia byť pripojené správnymi polaritami do série, plus jednej batérie na mínus druhej batérie.

Pri zapojení odporu(rezistoru) do elektrického obvodu sa jas žiarovky výrazne zníži. Obvodom prechádza menší elektrický prúd a vlákno žiarovky sa rozžeraví len veľmi málo. Veľkosť odporu ktorý sme použili je 8,2Ω.

Toto zapojenie sa volá zapojenie do série. Takto zapojené batérie sa správajú ako jedna batéria s dvojnásobným napätim (napätie jednotlivých batérií sa sčítava). Žiarovky sa chovajú ako dvojnásobný odpor (odpor žiaroviek sa sčítava)

V tomto zapojení sú batérie zapojené do série a žiarovky zapojené paralelne. To znamená, že batérie dodávajú dvojnásobné napätie. Všimnite si, že žiarovky svietia jasnejšie ako v predchádzajúcom príklade. Je to preto, že nie sú zapojené do série, ale paralelne a v tomto prípade kladú obvodu menší odpor.