V zapojení je batéria 1,5V a rezistor 100Ω. Ako vidíte na schéme, obvodom preteká prúd 15mA. Podľa Ohmovho zákona U=R*I by malo platiť, že ak vydelíme napätia na rezistore prúdom, ktorý ním preteká dostaneme odpor rezistora. Čiže 1,5V / 0,015A = 100Ω.

V tomto zapojení sú dva rezistory zapojené paralelne k batérii. Z nákresu je vidno, že tak ako v predchádzajúcom zapojení preteká každým rezistorom prúd 15mA. Na tomto zapojení taktiež krásne vidno 1. Kirchhoff-ov zákon, že prúdy vtekajúce do uzla sa rovnajú prúdom z uzla vytekajúcim (30mA = 15mA + 15mA).

Tak ako na predchádzajúcom zapojení aj tu je krásne vidno, že prúdy vtekajúce do uzla sa rovnajú prúdom z uzla vytekajúcim. (45=15+30, 30=15+15). Kedže všetky rezistory sú zapojené k batérii paralelne, je na nich rovnaké napätie 1,5V a podľa Ohm-ovho zákona nimi preteká rovnaký prúd, ktorý sa rovná I = 1,5V / 100Ω čiže I = 0,015A = 15mA.

Toto zapojenie rezistorov sa používa ako napäťový delič. Ak napätie na zápornom pôle batérie označíme hodnotou 0V potom napätie na prvom rezistore má hodnotu polovice  napätia batérie 750mV = 1,5V / 2

Podobne ako v predchádzajúcom príklade sa toto zapojenie rezistorov používa ako napäťový delič. Ak napätie na zápornom pôle batérie označíme hodnotou 0V potom napätie na prvom rezistore má hodnotu tretiny  napätia batérie 500mV = 1,5V / 3. Napätie na prvých dvoch rezistoroch sa rovná dvom tretinám napätia batérie 1V = 2/3 x 1,5V.

V predchádzajúcich experimentoch sme používali ako zdroj elektrickej energie jednu alebo dve batérie. Oboznamovali sme sa s elektronickými súčiastkami žiarovka 1,2V , žiarovka 2,5V, dióda, rôzne kovové vodiče, a izolanty drievko a umelá hmota. V zapojení s diódou sme používali elektronickú súčiastku odpor(rezistor). Vieme už, že niektoré materiály sú vodiče (hlavne kovy) a niektoré materiály sú izolanty (drevo, umelá hmota, porcelán, sklo, guma, papier, vzduch, ...).

Odpor sa meria zariadením ktoré sa volá ohm-meter a meria sa v ohm-och. Značka elektrického odporu je nasledovná Ω. Aj vodiče kladú elektrickému prúdu určitý odpor, niektoré väčší iné menší.

Taktiež aj elektronické súčiastky kladú elektrickému prúdu odpor. Napríklad malá rozsvietená 1,2V žiarovka kladie odpor niekde medzi (1Ω až 10Ω) v našom prípade 6Ω. Batéria má vnútorný odpor (0,01Ω až 5Ω) v našom prípade 0,2Ω. Napätie batérie v zapojení naprázdno je 1,249V. Podľa ohmovho zákona preteká obvodom dole elektrický prúd 1,249V / (6Ω + 0,2Ω) = 0,201A

Tento prúd stačí na to, aby sa rozžeravilo vlákno žiarovky a žiarovka svietila. Určite ste si všimli, že vnútorný odpor batérie je oproti odporu žiarovky zanedbateľný takže sa vo väčšine výpočtov zanedbáva.

Taktiež sme uviedli, odpor rozsvietenej žiarovky. Áno odpor žiarovky sa mení v závislosti od toho ako silno svieti. Je to spôsobené tým, že odpor kovových vodičov sa zvyšuje so stúpajúcou teplotou. Žiarovka svieti kvôli tomu, že sa v jej vnútri rozžeraví wolfrámové vlákno na pomerne vysokú teplotu a preto sa aj výrazne zvýši jej odpor keď svieti. V našom zapojení má zhasnutá žiarovka odpor zhruba 1Ω a svietiaca zhruba 6Ω.

V tomto zapojení sme do obvodu pripojili namiesto žiarovky s pracovným napätím 1,2V žiarovku s pracovným napätím 2,5V. Táto žiarovka má dlhšie a hrubšie vlákno, takže vie uniesť vyššie napätie. Pozri ďalší obvod.

Keď je žiarovka pripojená do obvodu s dvomi batériami svieti výrazne silnejšie ako s jednou batériou. Batérie musia byť pripojené správnymi polaritami do série, plus jednej batérie na mínus druhej batérie.

Pri zapojení odporu(rezistoru) do elektrického obvodu sa jas žiarovky výrazne zníži. Obvodom prechádza menší elektrický prúd a vlákno žiarovky sa rozžeraví len veľmi málo. Veľkosť odporu ktorý sme použili je 8,2Ω.

Toto zapojenie sa volá zapojenie do série. Takto zapojené batérie sa správajú ako jedna batéria s dvojnásobným napätim (napätie jednotlivých batérií sa sčítava). Žiarovky sa chovajú ako dvojnásobný odpor (odpor žiaroviek sa sčítava)

V tomto zapojení sú batérie zapojené do série a žiarovky zapojené paralelne. To znamená, že batérie dodávajú dvojnásobné napätie. Všimnite si, že žiarovky svietia jasnejšie ako v predchádzajúcom príklade. Je to preto, že nie sú zapojené do série, ale paralelne a v tomto prípade kladú obvodu menší odpor.

Na rozsvietenie LED diódy potrebujeme napätia od 1,75V až 2,2V a prúd v rozsahu mikro Ampér až 10 mili Ampér. Na zhotovenie experimentu potrebujeme: 10 x laboratórny káblik, 2 x držiak AA batérie, 2 x tužková batéria AA, 3 x LED dióda, 3 x odpor(rezistor) 100 Ohm, 1 x odpor 10kOhm, 1 x odpor 100kOhm, 1 x kondenzátor 2,2mF, odporúčame merací pristroj. Na obrázku vyššie vidíme zapojenie obvodu. Na ľavej strane je LED dióda znázornená ako svietiaci červený krúžok, na pravej časti je zobrazená jej schématická značka.

Pri otočení polarity batérií LED dióda prestane svietiť. Elektrický prúd ňou nepreteká, obvod je v závernom zapojení.

V tejto časti experimentu poukážeme na funkciu kondenzátora ako zásobníka elektrickej energie. V ľavej časti schémy sa kondenzátor nabije a po rozpojení obvodu od batérií sa cez obvod diódy vybíja a slúži ako zdroj energie na svietenie LED diódy. V obidvoch prípadoch LED dióda svieti aj keď v druhom prípade len krátku dobu pokiaľ sa kondenzátor vybije.

V tejto časti experimentu je LED dióda zapojená do série s 3 odpormi veľkosti 100 Ohm-ov. Diódou prechádza menší prúd ale stále svieti.

Tu sú pripojené tri diódy paralelne k batériám a k nim sú pripojené sériovo odpory rôznej veľkosti 100Ohm, 10000Ohm a 100000Ohm-ov. Cez každú diódu prechádza iná veľkosť prúdu od 10mA po 11,8 mikroA čo je 1000 x menej ako cez najjasnejšiu diódu a asi milión krát menej ako cez 100W žiarovku ktorou sa svieti v obývačke.