V noci som sa snažil niečo nafotiť a keďže Mars ešte nemám a bol v dobrej polohe, tak som sa rozhodol preň. Je naozaj zaujímavé, že každú planétu treba snímať s iným nastavením. Kým človek príde na to, čo je najvhodnejšie chce to nejaký čas.

Konečne moja prvá astrofotografia planéty Mars kde vidno aj nejaké detaily. Ale je to trochu rozmazané.

Digirálne zväčšený Mars. Musím to ešte trochu zaostriť, aby ste videli Marťanov.

Moja zbierka planét: Venuša, Mars, Jupiter, Satrun

Záver:

Vôbec si neviem vysvetliť, prečo sa mi Mars na videozázname tak chvel. Musím to zistiť, inak ostrý snímok asi nespravím. Bolo takmer úplné bezvetrie, takže tým to asi nebolo a obloha bola úplne jasná.

76/300 SkyWatcher Dobson

49.20 € (vrátane DPH 20 %)

do košíka

Možno ste si všimli, že po západe Slnka sa na západnej časti oblohy objavia dva jasné objekty. Ten jasnejší je Venuša a ten menej jasný je Jupiter. Rozhodol som sa, že ich natočím a spracujem do fotografie. Nemal som veľa času ale som s výsledkom celkom spokojný.

Použité vybavenie:

- Teleskop SkyWatcher 150/1200 bez motora

- Kamera Scopium CCD

Takto som Jupiter nasnímal na kameru. Potom som jednotlivé zábery počítačovo spracoval a výsledkom je nasledujúca fotografia. Jupiter prechádza cez zorné pole, pretože som k teleskopu nemal pripojený motor a rotácia Zemegule spôsobuje tento pohyb.

Planéta Jupiter aj s pásmi oblakov

Planéta Venuša. Je zaujímavé, že Venušu vidíme od Zeme podobne ako vidíme Mesiac vo fázach.

Záver:

Venuša je druhá najbližšia planéta pri Slnku preto keď sa na ňu pozeráme, pozeráme sa vždy smerom k Slnku. Preto má jednu stranu osvetlenú a druhú nie. Venušu tiež z tohoto istého dôvodu vidíme vždy buď po západe Slnka (Večernica) alebo pred východom Slnka (Zornička).

6.júna 2012 bude prechádzať Venuša popred disk Slnka. Tento pohľad sa znovu uskutoční až v roku 2117, čiže o 105 rokov. Nenechajte si to ujsť,  bude to úžasný zážitok. Na pozorovanie potrebujete Slnečný filter a najlepšie aj nejaký teleskop.

Malý čierny krúžok je Venuša. V pozadí je výsek Slnka

SkyWatcher 150/1200 EQ3

328.00 € (vrátane DPH 20 %)

do košíka

Branislav ma požiadal, aby som mu poslal nejaké fotografie, ktoré vie spraviť teleskop SkyWatcher 114/500 AZ GoTo. Bolo celkom pekne, tak som sa pokúsil niečo nafotiť, aj tak ma to už dlho lákalo.

Pripravil som si teda SkyWatcher 114/500, požičal som si od Ajky fotoaparát a všetko som nainštaloval na záhrade. Teleskop som nainštaloval asi za 5 minút. Ukázal som mu dve hviezdy čím som ho nastavil. Potom som mu zadal do ovládača, aby sa natočil na hmlovinu v Orióne M42. Toto je vždy kúzelné, keď sa začne sám natáčať a pekne si pri tom pradie. :)

Musím povedať, že pozorovacie podmienky neboli ideálne, z každej strany na mňa svietilo nejaké svetlo, buď pouličné alebo z domov. Napriek tomu som s výsledkom celkom spokojný.

Fotografiu som spravil s fotoaparátom Nikon D60. Záber mal len 30 sekúnd na viac sa fotoaparát nedal nastaviť bez diaľkovej spúšte. ISO som mal nastavené na 1600. Ideálne to nie je, radšej by som spravil 5 minútový záber s menším ISO, ale aj tak som s výsledkom na prvý pokus spokojný.

Hmlovina Orión. Obrázok je počítačovo mierne upravený. Sú vytiahnuté farby.

Záver:

Nafotil som len malú časť hmloviny. Na vytiahnutie aj jemnejších detailov potrebujem dlhšiu expozíciu. V najbližšej dobe sa pokúsim nafotiť aj iné objekty a vyzerá to tak, že to bude jednoduchšie ako som si myslel.

Sky-Watcher 114/500 AZ GoTo

269.00 € (vrátane DPH 20 %)

do košíka

Koncom októbra som sa zúčastnil konferencie Slovak Space Party 2010. Zo začiatku som mal rozpačité pocity, nakoľko som tam mal dve prednášky a dosť dobre som netušil, akému publiku budem prednášať. Nakoniec ale akcia vypálila veľmi dobre a získal som novú inšpiráciu, poznatky a kontakty na veľmi zaujímavých ľudí.

Všetky informácie nájdete v prednáškach, ktoré si môžete stiahnuť na vzdelávacie účely. Ak vám nebude niečo jasné napíšte, skúsim vysvetliť.

V tých pohárikoch je vesmírne saké. Chutilo ako alkohol.

Zoznam prednášok:

Amatérsky vesmírny výskum I.

Amatérsky vesmírny výskum II.

Prínosy spolupráce slovenských podnikov s ESA 

Slovensko a Európska vesmírna agentúra

Systémy na testovanie palubných zariadení vedeckých, navigačných a komunikačných satelitov

Medzinárodná spolupráca pri vesmírnom výskume

Inšpirovať, motivovať, podporovať - Centrum študentských aktivít Českej kozmickej kancelárie

Projekt skBalloon - Slovensko na hranici vesmíru

Astronomické prístroje vo vesmíre po roku 2010

Najstaršia história rakiet

Levitácia grafit 3

9.90 € (vrátane DPH 20 %)

do košíka

Dnes som s chlapcami štartoval raketu. Pôvodne sme ju chceli štartovať na krúžku, ale pršalo tak sme to odložili. Odštartovať sa podarilo až na piaty pokus dole vidíte fotodokumentáciu.

Po neúspešnom štarte rakety pomocou elektrického palníka som skúšal štart na provizórnu zápalnú šnúru (trochu obhoreli krídelká ale žiadny štart). Potom sme ako zápalnicu použili prskavku s rovnakým výsledkom.

Nakoniec sme sa rozhodli predsa len použiť elektrický palník, takže sme natiahli káble.

Po pár pokusoch s vybitými batériami sa štart podaril. Naša mamina to dokonca dokázala zachytiť na fotke. Raketa vyletela zhruba do výšky asi 100m čo je nejakých 33 poschodí.