Ahojte, po dlhšej odmlke, počas ktorej som samozrejme tvrdo pracoval na dokončení elektroniky, som sa práve vrátil z Kalifornie (USA). Cieľom cesty bolo odštartovať našu raketu, o ktorej som už písal v predchádzajúcich článkoch. Finálna verzia tejto rakety má doletieť až do vesmíru (100km). Pokračovaním bude môj dlhodobý plán dostať raketu až na mesiac, ale o tom trochu neskôr.

Ak sa pýtate, prečo som bol až v Kalifornii tak to má jednoduchý dôvod. Raketa takejto veľkosti, nemôže štartovať zo Slovenska a ani z blízkeho okolia. Európa je príliš zastavaná na to, aby takto veľká amatérsky vyrobená raketa dostala povolenie na štart.

Počas expedície som pripravil niekoľko z prírodovedného hľadiska zaujímavých fotografií a videí (teda aspoň pre mňa boli zaujímavé).

Za mnou je vojenská výskumná letecká základňa. Na tejto základni pristávajú aj raketoplány v prípade nepriaznivého počasia na Floride.

Tento bombardér B-52 vypúšťal testovacie raketové lietadlá X-15

Dosť pamätihodností a poďme na miesto štartu:

Takto to tam vyzerá. Obrovský prázdny priestor, v pozadí sú kopce. Žiadna tráva, žiadne stromy len také trávové kríky.

Pred štartom všetci zalezú do tohoto bunkra.

Testovacie a odpaľovacie rampy.

Odvod horúcich plynov pri štarte.

No a toto bol obrovský problém. Pozrite si tie oblaky a vodu. V takomto počasí sa skutočne nedá štartovať a to sme boli na púšti.

 Príjazdová cesta na miesto štartu.

 Tu sa mi Rick smeje, že či skutočne chcem štartovať raketu v takomto počasí.

Záver:

Asi ste už pochopili, že sa v takomto počasí nedalo štartovať. Štart sme preložili na koniec marca alebo začiatok apríla termín sa ešte upresní.

Na záver ešte jeden obrázok. Toto je skompletovaná elektronika našej rakety umiestnená na stojane. Elektronika sa musí zmestiť do špičky rakety preto to má taký tvar a je to tam skutočne namačkané.