Dnes bolo po 4 mesiacoch konečne ako tak ideálne počasie na pozorovanie hviezd. Svietil síce mesiac, ale konečne neboli oblaky. Teda aspoň do polnoci, potom sa zatiahlo.

Vytiahol som môj teleskop a niečo som stihol nafotiť a nakamerovať. Bohužiaľ, mal som po ruke len čiernobielu kameru 640x480. Pozorovanie cez teleskop okom bolo úplne o niečo inom.

Saturn:

Na Saturn som sa chystal už dlhšie a veľmi ma potešilo, že bolo konečne aspoň chvíľku bez oblakov. Saturn je po dlhšom čase pomerne blízko Zeme a začína sa vzďalovať. Aj keď blízko je naozaj veľmi relatívne. Jeho vzdialenosť od Zeme je zhruba 1 270 000 000 km. Áno, čítate správne je to viac ako miliarda km.

Saturn nasnímaný čiernobielou kamerou 640x480

Táto snímka je preexponovaná. Môj teleskop má pomerne veľké zrkadlo a pri jeho úplnom využití sa v kamere strácajú detaily.

Snažil som sa udržať Saturn na jednom mieste hodinovým strojčekom. To chvenie spôsobuje hlavne vietor.

Záver:

Saturn bol práve natočený tak, že boli prstence vidieť z boku ako úzky pásik. Čo je trochu škoda, ale niekedy to natočím aj pri inom sklone. Môj teleskop s 20cm zrkadlom ho vykreslil skutočne krásne aj keď na tých fotkách to nie je tak vidieť. Niekedy sa pokúsim vyfotiť to klasickým fotoaparátom, alebo kvalitnejšou kamerou.

Koncom roka sa mi podarilo pozorovať aj jednu galaxiu v súhvezdí androméda, ale tú som nestihol zaznamenať. Prišli oblaky a bolo po pozorovaní. Počkám pár dní kým prejde mesiac do inej fázy a pokúsim sa ju nafotiť.

Teleskop - zrkadlo 203mm

439.00 € (vrátane DPH 19 %)

do košíka

Keď som bol malý chlapec, našiel som v lese pri našej dedine (Medzibrod) zaujímavý kameň. Podobal sa na dinosaurie vajce, ale bol to kameň. Zobral som ho domov a keďže ma dosť zaujímalo čo to je, rozhodol som sa ho ,ako vačšinu vecí, ktoré sa mi dostali pod ruky, rozobrať.

Taký kameň sa ale rozoberá dosť ťažko, a jediný použitelný nástroj na rozoberanie kameňa sa mi zdalo byť kladivo. Niekoľkokrát som do toho kamenného vajca udrel kladivom a výsledok ma ohromil.

Kamenné vajce sa rozpadlo na niekoľko častí, čo sa väčšinou stane, ak do kameňa trieskate kladivom, ale tento kameň bol dutý. A to nie je to najzaujímavejšie. Celé jeho vnútro bolo vyplnené kryštálmi. Tento objav ma tak šokoval, že som sa zľakol, či to nie je nebezpečné, nákazlivé, alebo rádioaktívne a kameň som vyhodil.

Keď som sa teraz motal po Kalifornii objavil som v jednom obchode presne takéto vajcovité kamene. Okamžite ma osvietilo a uvedomil som si, že toto som už niekde videl. Na štítku bolo napísané, že sú to GEODY. Neboli veľmi drahé, tak som jednu kúpil a výsledok vidíte na fotkách.

Geoda - kameň pred v pôvodnom stave

Ten istý kameň keď som ho rozbil. Použil som na to skrutkovač a kladivo. Všimnite si tenučkú kamennú škrupinku a vo vnútri hrubú vrstvu kryštálov.

Detail na vnútornú dutú vrstvu geody.

Záver:

Geody pravdepodobne vznikajú v horúcej hornine, v ktorej sa nejakým spôsobom udržujú plynné bubliny. Toto vysvetlenie ale berte len ako dohad nikde som nenašiel presvedčivý dôkaz, že to tak je. Moja geoda má tenučkú kamennú vrstvu a hrubú vrstvu kryštálov vo vnútri a toto vysvetlenie nevysvetľuje vznik týchto vrstiev.

Dlhšiu dobu som sa pokúšal zohnať presnú váhu, ale to čo som našiel v bežných obchodoch bola len kuchynská váha s presnosťou 1g. Táto presnosť je ale veľmi pochybná, lebo ak na ňu prikladám zrnká ryže po jednom, tak sa zbadá až keď ich je tam niekoľko gramov. Rozhodol som sa, že si váhu pre svoje experimenty spravím sám a myslím, že sa mi to celkom podarilo.

Konštrukcia mojej váhy je veľmi jednoduchá a napriek tomu je je presnosť obdivuhodná. Dokáže zaznamenať váhu jedného dlhšieho vlasu. 

Moja laboratórna váha.

Konštrukcia váhy:

Na zhotovenie váhy potrebujete: sklenenú fľašu, 2 ihly, korkovú zátku, 2 ihlice na pletenie, niť, dva prázdne kahance, tvrdý papier, kúsok drôtu na rysku, sekundové lepidlo, pilník. Váhu zhotovíte podľa nasledovného postupu asi za hodinku.

1. Pilníkom vypilujte na vrchu fľaše dve ryhy, v ktorých budú položené ihly. Nemusia byť veľmi hlboké len tak, aby sa ihly nešmýkali.

2. Cez korkovú zátku prepichnite dve ihly tak, aby ich rozostup bol presne taký, ako je široké hrdlo fľaše.

3. Do korkovej zátky zapichnite aj dve ihly na štrikovanie. Ihly trochu ohnite, aby bolo ich ťažisko nižšie a celá váha stabilnejšia, ale nie priveľmi.

4. Na každý kahanec prilepte tri nite. Hore ich zviažte a zaveste na ihlice na pletenie.

5. Na fľašu prilepte papier. Narysujete naň zopár čiar, podľa ktorých budete vedieť, či sa ryska pohla

6. Do korkového štopla zpredu zapichnite kúsok tenšieho drôtu, ktorý bude slúžiť ako ryska.

Záver:

Na takto amatérsky zhotovenú váhu je veľmi zaujímavé, že jej citlivosť je rádu hmotnosti vlasu. Je to niekoľko mikro gramov. Zrnko ryže je pre túto váhu obrovská hmotnosť. Precíznejším zhotovením sa dá presnosť takejto laboratórnej váhy ešte zvýšiť. V každom prípade jej presnosť postačuje na presné váženie pomerov chemikálií pri experimentovaní v amatérskych podmienkach.

Ochladilo sa, začali sme kúriť v piecke a tak som si povedal, že skúsim vyrobiť drevené uhlie.

Experiment je veľmi jednoduchý, postačí stará železná plechovica a kúsky dreva. Do vrchnáku plechovice som spravil dve malé dierky, aby mohla z plechovice unikať para a dym. Plechovicu som naplnil kúskami dreva uzavrel som vrchnák a hodil som ju do našej piecky. Asi po hodine to bolo hotové.

Čo sa vlastne stane?

Počas výroby dreveného uhlia prebieha niekoľko procesov.

1. Na začiatku sa začne z dreva odparovať zvyšková voda. Žiadne drevo nie je úplne suché.

2. V druhom kroku sa začnú rozkladať molekuly celulózy [C₆H₁₀O₅]_n-> 6[C]_n + 5[H₂O]_n. Ako vidíte zo vzorca, kyslík s vodíkom sa spoja a vytvoria daľšie molekuly vody, ktorá sa tiež odparí. Zvyšok je čistý uhlík. Keby bola plechovica otvorená a bol by prítomný kyslík, uhlík by sa zlúčil s kyslíkom za vzniku kysličníka uhličitého. C + O₂ -> CO₂ a unikol by ako plyn (zhorel by).

3. Drevo obsahuje aj iné chemické prvky ako napríklad síru. Tieto sa roztopia a uniknú vo forme pár.

4. Drevo obsahuje aj niektoré minerálne látky ako napríklad draslík. Tieto ostanú v drevenom uhlí ako zlúčeniny, napríklad uhličitan draselný.